Slovo

Slovo - pojem, čo mal kedysi hodnotu. Dať slovo bol záväzok a dodržať ho, bolo otázkou cti. Ak ho človek raz dal, dodržal ho. Slovo totiž kedysi platilo.

 Nuž, pýtam sa kde sa stratila jeho sila ? Ako sme odzbrojili pilier vzťahov a charakteru ?

Nie je tak dávno, čo sme dodržali to čo sme povedali aj bez toho aby sme si to museli písomne podložiť. A prečo tomu tak nie je dnes ? Odpoveď je ľahká. Stačí sa len trochu zamyslieť nad tým, ako dnes vlastne fungujeme. Dodržujeme to čo hovoríme ? Má naše slovo váhu ? Malo by, keby...

 Pamätám si, keď kedysi, ešte ako dieťa som sa chodievala hrávať s ostatnými na ulicu pred dom. Vždy bol niekto vonku a ak nie, stačilo prísť, zaklopať a hneď sme niečo vymysleli. Pamätám si, ako i neraz u nás zaklopala nejedna ruka známeho či rodiny, ktorí nás chceli navštíviť. Znie to bizarne, no predstavme si dnes, že nám len tak bez ohlásenia, niekto zabúcha na dvere. Neohlásenú návštevu už temer považujeme za drzosť. Na ulici, kde som bývala, ani v teplých letných mesiacoch nemožno vidieť hrať sa deti s loptou alebo na schovávačku. A to všetko preto, lebo slovo neplatí. To čo si raz povieme, si ešte milión krát potvrdíme, zavoláme si alebo napíšeme, či sa niečo nezmenilo, či to naozaj platí a neraz ostaneme sklamaní. Nuž veru zamyslime sa. Nie je predsa ľahké dať slovo, keď ho môžeme i pár minút pred jeho naplnením odvolať? Stačí dvihnúť, dnes už pomerne lacné telefóny a za pár centov pohodlne nájsť výhovorku. Alebo sľúbiť niečo o čom vopred vieme, že neplatí a použiť známu vetu .. " veď si ešte zavoláme." No čo je väčší komfort ako sa vyvliecť z nepríjemnej situácie lacnou výhovorkou a popritom nemať najmenšiu výčitku, že niekto na nás čaká. Ale skúsme dať pevné slovo. Skúsme raz povedať áno, stretneme sa tam a tam o toľkej a toľkej a už si nezavolať. Koľkí z nás by neprišli, lebo sa nám ten človek už neozval ? Nuž myslím, že väčšina.. A prečo? Lebo v dnešnej dobe už samy neberieme slovo vážne. Doba, keď k sebe strácame úctu.

Keď sme kedysi začali používať telefóny, mobily, sociálne siete atď, bolo to s cieľom aby nám slúžili. Ako ľahko sme sa však stali otrokmi my. Prečo ísť von s tými čo sú nám na blízku, keď virtuálny svet je tak plný možností.. Všetko je ľahké, náš profil a názory sa dajú vyfarbiť a obohatiť, môžeme zo seba spraviť úplne iného človeka, môžeme byť odvážnejší, zhovorčivejší, môžeme byť ľudia akými by sme chceli byť ? No sme nimi naozaj?

Preto sa na okamih zastavme, vypnime telefóny, odhlásme sa zo sociálnych sietí a užime si dúšok naozajstného reálneho sveta. Spoľahnime sa na to, že naše slovo platí. Dodržujme všetko bez toho aby sme si to museli overovať. Zaprajme k sviatkom osobne. Sľubujme len to čo chceme splniť. Náš život bude reálnejším a hodnotnejším. Nenadarmo sa totiž vraví „ slovo robí človeka.“

Lenka K.